Vodné pólo

Roman Poláčik, vynikajúci československý a slovenský vodnopólový reprezentant, sa narodil 24. augusta 1963 v Piešťanoch, kde sa po prvýkrát dostal aj k mokrej lopte. Športový talent zdedil po otcovi, ktorý bol boxerom, i matke, ktorá hrávala hádzanú. Dobre stavaný center sa už v šestnástich stal členom prvoligového tímu a v Piešťanoch hral až do doby, kým neprišiel čas rukovať. A to bola príležitosť pre košickú Červenú hviezdu, aby 18 ročného juniorského reprezentanta získala do svojich služieb. Do Košíc prišiel v čase, keď tu pod taktovkou trénera Ladislava Bottlika hrávali takí hráči ako Kula, Jaška, Dabrovský, Salona, Bačík či Vidumanský. Najväčšie úspechy dosiahol Roman Poláčik práve na klubovej úrovni. V ôsmich krajinách získal dovedna 13 majstrovských titulov. Päť československých s ČH Košice, dva slovenské so Sláviou UK Bratislava a s NCHZ Nováky a po jednom aj v Budapešti , Neapole, Splite, Linzi, La Vallette a tiež v iránskom Gaisarahane. V roku 1999 sa v tíme POŠK Split tešil aj z najcennejšej klubovej trofeje po víťazstve v Lige majstrov. Darilo sa mu však i v reprezentačnej čiapke, keď počas svojej 20 ročnej kariéry reprezentoval na OH 1992 v Barcelone, na dvoch svetových i na viacerých európskych šampionátoch. Hráčsku kariéru ukončil vo veku 46 rokov aby neskôr pôsobil ako hlavný tréner pri reprezentačnom tíme Slovenska i vo viacerých zahraničných kluboch. I preto je Roman Poláčik právom označovaný za najúspešnejšieho hráča v histórii slovenského vodného póla.