ŠOK | Športová osobnosť Košíc

Galavečer | 22. marec 2024, 19:00 | DoubleTree by Hilton Košice

ŠOK | Laureáti 2024 | Legenda

Bohumil Andrejko

Bohumil Andrejko

Futbal

Bohumil Andrejko sa narodil v roku 1952 v Stropkove, takmer celú hráčsku kariéru však spojil s košickými farbami. Už ako 19-ročný debutoval v drese VSS Košice v sezóne, v ktorej si tento klub vybojoval cennú 3. priečku vo vtedajšej federálnej lige. Celkovo odohral v tejto súťaži 201 zápasov, vsietil 56 gólov a ďalšie pridal v období, keď spolu s klubom hrával v druhej najvyššej súťaži.
Popri ligových štartoch si Bohumil Andrejko obliekol aj reprezentačný dres Československa v mládežníckych výberoch do 18, 21 a 23 rokov, pričom odohral celkovo 16 zápasov.
Svoju bohatú hráčsku kariéru ukončil napokon v roku 1985 v drese Lokomotívy Košice.
Futbalu však ostal verný počas celého ďalšieho aktívneho života, keď trénersky viedol tím 1. FC Košice aj reprezentačný výber Slovenska do 19 rokov. Ako asistent trénera sa zúčastnil s tímom do 21 rokov na majstrovstvách Európy a na olympijských hrách v Sydney v roku 2000.
No a ešte aj dnes sa v klube FK Galaktik Košice venuje výchove futbalovej mládeže.

Vojtech Bukovský

Vojtech Bukovský

Atletika

Vojtech Bukovský sa narodil v Košiciach 4. novembra 1894 a vášeň pre šport prejavoval už od svojej mladosti. Aktívne sa venoval najmä atletike, šermu a lyžovaniu, no jeho stopu nesú aj úspechy spojené s mnohými ďalšími odvetviami. Štúdium stavebného inžinierstva v Budapešti prerušila prvá svetová vojna, počas ktorej bol opakovane vyznamenaný za statočnosť.
Zlomovým momentom jeho života bola účasť na letných olympijských hrách v Paríži v roku 1924, kde ho nadchol najmä maratónsky beh – až natoľko, že sa spolu s priateľmi z klubu KAC Košice a okrsku atletickej únie rozhodol zorganizovať maratón aj vo svojom rodnom meste. Stalo sa tak, s veľkým ohlasom, na trati z Turne do Košíc 28. októbra 1924. Táto udalosť podnietila samotného Bukovského, a neskôr aj jeho nasledovníkov, aby v tomto odhodlaní vytrvali, a to i napriek mnohým prekážkam a zlomovým situáciám, až do dnešných dní.
Vojtech Bukovský bol vizionárom, organizátorom, rozhodcom i novinárom, ktorý spojil šport s hodnotami priateľstva, tolerancie, mieru a solidarity. Je členom Siene slávy slovenskej atletiky a jeho bronzová busta je od roku 2017 súčasťou pamätníka na Námestí Medzinárodného maratónu mieru.
Zomrel 30. novembra 1963 na zlyhanie srdca počas cesty na Plejsy, kde mal prednášať a školiť rozhodcov lyžovania.

Štefan Korpa

Štefan Korpa

Vzpieranie

Košický rodák Štefan Korpa sa začal presadzovať ako tréner vzpierania na národnej i medzinárodnej úrovni už od 80. rokov minulého storočia. Svojich zverencov, Jaroslava Jokeľa a Reného Durbáka, doviedol postupne až k štartom na olympijských hrách v Barcelone a Atlante a neskôr sa ako tréner reprezentačného výberu vzpieračov zúčastnil aj na olympijských hrách v Aténach, Londýne a Riu de Janeiro.
Štefan Korpa pôsobil isté obdobie aj ako podpredseda Slovenského zväzu vzpierania a v roku 2012 bol jedným z organizátorov majstrovstiev sveta juniorov, ktoré sa konali v Košiciach.
V poslednom období vedie okrem iných i talentovanú Košičanku Nikolu Seničovú a s jeho menom je spojené aj dlhodobé pôsobenie a príprava mládeže na Strednej športovej škole v Košiciach.
Za svoju prácu získal v roku 2014 prestížnu Cenu Jána Zacharu a v roku 2024 Strieborný odznak Slovenského olympijského a športového výboru.

Peter Veselovský

Peter Veselovský

Ľadový hokej

Rodiskom Petra Veselovského je Liptovský Mikuláš, no jeho hokejový život je spojený najmä s Košicami, kam zamieril napriek ponukám zo Slovana a Trenčína. V drese železiarov sa po prvýkrát predstavil v sezóne 1987/1988, najčastejšie v útočnej formácii s Petrom Bondrom a Mariánom Štefanovičom. Na jej konci si na svoje konto pripísal titul majstra Československa, vybojovaný v pamätných finálových zápasoch proti Sparte Praha.
S Košicami získal neskôr aj ďalší titul, keď mužstvo na jar roku 1996 triumfovalo v slovenskej extralige. Jeho výkony neostali bez povšimnutia ani u zostavovateľov hokejovej reprezentácie, a tak si v drese s levom na hrudi pod vedením Ivana Hlinku vybojoval v roku 1992 dve bronzové medaily – prvú na olympiáde v Albertville a druhú na majstrovstvách sveta, ktoré sa v tom roku konali v Prahe a Bratislave.