Futbal

Bohumil Andrejko sa narodil v roku 1953 v Stropkove, avšak takmer celú hráčsku kariéru spojil s košickými farbami. Už ako 19-ročný debutoval v drese VSS Košice v sezóne, v ktorej si tento klub vybojoval cennú 3. priečku vo vtedajšej federálnej lige. Celkovo odohral v tejto súťaži 201 zápasov, vsietil 56 gólov a ďalšie pridal v období, keď spolu s klubom hrával v druhej lige.
Popri ligových štartoch si Bohumil Andrejko obliekol reprezentačný dres Československa v mládežníckych výberoch do 18, 21 a 23 rokov, pričom odohral celkovo 16 zápasov. Svoju hráčsku kariéru ukončil v roku 1985 v drese Lokomotívy Košice.
Futbalu však ostal verný počas celého ďalšieho aktívneho života – trénersky viedol tím 1. FC Košice aj reprezentačný výber Slovenska do 19 rokov. Ako asistent trénera sa zúčastnil s tímom do 21 rokov na majstrovstvách Európy a na olympijských hrách v Sydney v roku 2000.
Ešte aj dnes sa v klube FK Galaktik Košice venuje výchove futbalovej mládeže.

Atletika

Vojtech Bukovský sa narodil v Košiciach 4. novembra 1894 a už od mladosti prejavoval vášeň pre šport. Aktívne sa venoval najmä atletike, šermu a lyžovaniu, no jeho stopu nesú aj úspechy spojené s mnohými ďalšími odvetviami. Štúdium stavebného inžinierstva v Budapešti prerušila prvá svetová vojna, počas ktorej bol viackrát vyznamenaný za statočnosť.
Zlomovým momentom jeho života bola účasť na letných olympijských hrách v Paríži v roku 1924, kde ho nadchol najmä maratónsky beh – až natoľko, že sa spolu s priateľmi z klubu KAC Košice a okrsku atletickej únie rozhodol zorganizovať maratón aj vo svojom rodnom meste. Stalo sa tak s veľkým ohlasom 28. októbra 1924 na trati z Turne do Košíc. Táto udalosť podnietila samotného Bukovského, a neskôr aj jeho nasledovníkov, aby v tomto odhodlaní vytrvali napriek mnohým prekážkam a zlomovým situáciám až do dnešných dní.
Vojtech Bukovský bol vizionárom, organizátorom, rozhodcom i novinárom, ktorý spojil šport s hodnotami priateľstva, tolerancie, mieru a solidarity. Je členom Siene slávy slovenskej atletiky a jeho bronzová busta je od roku 2017 súčasťou pamätníka na Námestí Medzinárodného maratónu mieru.
Zomrel 30. novembra 1963 na zlyhanie srdca počas cesty na Plejsy, kde mal prednášať a školiť rozhodcov lyžovania.

Vzpieranie

Košický rodák Štefan Korpa sa už od 80. rokov minulého storočia začal presadzovať ako tréner vzpierania na národnej i medzinárodnej úrovni. Svojich zverencov, Jaroslava Jokeľa a Reného Durbáka, postupne doviedol až k štartom na olympijských hrách v Barcelone a Atlante. Neskôr sa ako tréner reprezentačného výberu vzpieračov zúčastnil aj olympijských hier v Aténach a Londýne.
V poslednom období vedie talentovanú Košičanku Nikolu Seničovú a s jeho menom je spojené aj dlhodobé pôsobenie a príprava mládeže na Strednej športovej škole v Košiciach.
Za svoju prácu získal v roku 2014 prestížnu Cenu Jána Zacharu, ktorú mu udelil Slovenský olympijský a športový výbor za prínos k rozvoju mládežníckeho športu.