ŠOK | Laureáti 2022 | TOP 10

Zuzana Binar Mimovičová patrila počas prvej etapy svojej aktívnej kariéry k našim popredným plavkyniam a bola považovaná jednoznačne za najlepšiu slovenskú prsiarku. Ako členka klubu ŠKP Košice dosiahla viacero úspechov medzi juniormi i seniormi a bola držiteľkou niekoľkých slovenských rekordov. Zuzana sa popri materských povinnostiach stíha i naďalej svedomito venovať tréningu, čo sa odrazilo i na jej posledných športových výsledkoch. V roku 2022 sa pod vedením trénera Juraja Skálu úspešne predstavila na Veteránskych majstrovstvách Európy v plávaní v Ríme, kde v silne obsadenej vekovej kategórii 30 – 34 rokov získala kompletnú zbierku cenných kovov: bronz v súťaži na 50 m prsia, striebro v rovnakej disciplíne na 100 m a zlato v polohových pretekoch na 200 m.

Michal sa začal priúčať tajom florbalu ako trojročný popri svojich starších bratoch. Vyrastal v tíme Akademik TU Košice a od roku 2016 zdokonaľuje svoje umenie s hokejkou a deravou loptičkou v najúspešnejšom švajčiarskom tíme SV Wiler-Ersigen. Vo Švajčiarsku, kde ligová súťaž patrí medzi najkvalitnejšie v Európe, je v súčasnosti už stabilným členom a ofenzívnou oporou tohto elitného tímu. Na majstrovstvách sveta vo florbale, ktoré sa konali v závere roku 2022 práve v krajine helvétskeho kríža, sa stal s 21 bodmi druhým najproduktívnejším hráčom šampionátu a Slovensku dopomohol v konkurencii 16 mužstiev k siedmej priečke a tým aj k vyrovnaniu historicky najlepšieho umiestneniu našej reprezentácie.

Sylvain Galus, člen klubu Nohejbal KAC Košice, prešiel počas svojej kariéry v reprezentácii postupne rukami viacerých trénerov a dnes pôsobí pod vedením Patrika Peruna. Tento vynikajúci smečiar dokázal vo svojich 37 rokoch zúročiť dlhoročné skúsenosti a výborne načasovať formu na vrchol sezóny v roku 2022. Z majstrovstiev sveta v Prahe, priniesla slovenská reprezentácia zlatú medailu v disciplíne trojíc a dve striebra, tak v dvojiciach ako aj v jednotlivcoch. Výraznú zásluhu mal na tom práve Košičan Sylvain Galus, ktorý sa svojimi výkonmi v súťaži trojíc zaslúžil o veľké prekvapenie celého turnaja. V kráľovskej disciplíne, ako je súťaž trojíc nazývaná, Slováci neprehrali ani jeden zápas, postupne zdolali Taliansko, Švajčiarsko, Maďarsko, Rumunsko, v semifinále Francúzov a vo finále napokon dokázali poraziť aj favorizovaný domáci tím. Slovensko sa tak s troma cennými kovmi stalo najúspešnejšou výpravou majstrovstiev, ktoré sa v Prahe konali pri príležitosti stého výročia vzniku československého nohejbalu.

Boris Makojev, zápasník osetskej národnosti sa narodil 22. januára 1993 a svojmu vyvolenému športu sa venoval od útleho detstva pod vedením otca v rodnej Čikole. V roku 2016 prijal ponuku aby ako voľnoštýliar reprezentoval Slovensko a stal sa v tom čase i členom Zápasníckeho klubu Košice 1904. Pripravuje sa striedavo v rodnej Čikole, Vladikaukaze a v Košiciach. V roku 2017 získal striebornú medailu na Majstrovstvách sveta v Paríži a výborne si počínal aj na Majstrovstvách Európy v roku 2020 v Ríme, kde vybojoval bronzovú priečku. Po naplnení jedného zo svojich snov - úspešnej kvalifikácii na olympiádu sa v roku 2021 predstavil pod piatimi kruhmi v Tokiu. Čiastočné sklamanie z nedosiahnutej olympijskej méty v podobe medaily sa mu podarilo odčiniť v roku 2022, keď si pod vedením trénera slovenských voľnoštýliarov Erik Capa vybojoval na Majstrovstvách sveta v Belehrade bronzovú medailu vo voľnom štýle v hmotnostnej kategórii do 86 kg.

Zuzana Paňková je s vodou spätá odjakživa. Jej starí rodičia i rodičia absolvovali množstvo splavov na Hornáde, Dunajci i na ďalších riekach starého kontinentu a Zuzka bola už ako polročná pri tom. Pokojnú hladinu časom vymenila za tečúcu a keď mala deväť, prvýkrát sa posadila aj na divokú vodu v Liptovskom Mikuláši. Pod vedením trénera Petra Murcka svoj talent naplno rozvíjala a už ako 11-ročná vyhrala na Košickom vodáckom maratóne kategóriu žien. Rok 2022 bol pre Zuzanu, podobne ako niekoľko sezón predtým, veľmi vydarený. Spomenúť treba úspechy z Majstrovstiev sveta juniorov v talianskej Ivrei, kde získala titul majsterky sveta juniorov v kategórii C1, striebro v kategórii Extreme slalom, rovnaký kov aj v kategórii 3xK1 a napokon aj tretiu priečku v kategórii 3xC1 ženy. Výborne si však počínala aj medzi seniormi, keď si dokázala v C1 vybojovať 2. priečku na Svetovom pohári vo francúzskom Pau a medailovú zbierku zavŕšila ziskom titulu Majsterky Európy v kategórii 3xC1 na kanály v Liptovskom Mikuláši.

Členka Mestského klubu vzpierania a silových športov, absolventka Strednej športovej školy v Košiciach a v súčasnosti študentka UPJŠ v odbore Šport a rekreácia sa do vzpieračskej telocvične dostala prvýkrát v dvanástich rokoch, no hneď na svojom prvom veľkom medzinárodnom podujatí dokázala, že to vôbec nebolo neskoro. Postupne získala na juniorských majstrovstvách Európy počas rokov 2017 až 2021 cenné kovy všetkých farieb. Zverenkyňa trénerov Štefana Gribanina a Štefana Korpu, sa stala v roku 2022 v Albánsku vicemajsterkou Európy do 23 rokov a pridala tiež zlatú medailu v nadhode a striebornú v trhu. Úspešnú sezónu zavŕšila na seniorských majstrovstvách Európy, stále ešte ako juniorka, výborným 9. miestom. V roku 2023 ju čakajú súboje o miestenku na Olympiádu v Paríži a pridať by chcela aj zlato na Majstrovstvách Európy do 23 rokov, kde to bude jej posledný štart v tejto vekovej kategórii.

Juraj Slafkovský, považovaný aktuálne za jeden z najväčších talentov svetového hokeja, sa narodil v Košiciach v roku 2004 a tu v drese HC Košice aj hokejovo vyrastal. Postupne si vyskúšal rakúsku Red Bull Academy, objavil sa v drese juniorov Hradca Králové a neskôr už hral vo farbách fínskeho TPS Turku. V roku 2022 sa stal draftovou jednotkou NHL a z tohto prestížneho miesta si ho napokon vybral tím Montreal Canadiens, kde na poste ľavého krídla v tejto najkvalitnejšej lige sveta aj debutoval. Veľmi úspešným sa pre Juraja stal rok 2022 aj v reprezentačnom výbere Slovenska. Na Zimných olympijských hrách v Pekingu získal historickú bronzovú medailu, stal sa najužitočnejším hráčom celého turnaja a so siedmimi gólmi i jeho najlepším strelcom. Spolu s brankárom Patrikom Rybárom mu okrem toho patrilo aj miesto v olympijskom All-Star tíme.

Martin Straňovský sa narodil v roku 1985 v Nových Zámkoch, kde s hádzanou i začínal. Svoj talent začal postupne uplatňovať aj v zahraničí keď postupne obliekal dresy španielskych klubov Ademar Leon a FC Barcelona, nemeckého HC Erlangen i maďarského Pick Szeged. Po návrate na Slovensko hral v Tatrane Prešov a v roku 2022 hájil farby HK Košice. Tu patril vďaka svojim skúsenostiam spoločne s Patrikom Hruščákom a Michalom Shejbalom medzi najvýraznejšie opory mužstva. Medzi najväčšie míľniky jeho klubovej kariéry patrí zisk majstrovského titulu v troch rôznych krajinách i účasť vo finále Ligy majstrov. V reprezentačnom výbere bol, ako hráč na poste ľavého krídla, niekoľkonásobným účastníkom majstrovstiev Európy i sveta a dvakrát ho vyhlásili za najlepšieho hádzanára Slovenska.