ŠOK | Laureáti 2022 | LEGENDA
Jozef Bomba / In Memoriam
FutbalJozef Bomba sa narodil 30. marca 1939 v Bardejove. Spočiatku sa venoval atletike no v 16 rokoch sa definitívne rozhodol pre futbal. Bol rýchlym, ofenzívnym obrancom hrávajúcim v strede alebo na pravom kraji defenzívy svojich tímov. Postupne pôsobil v FK Slavoj Bardejov, neskôr počas vojenčiny v RH Brno, Tatrane Prešov a VSS Košice. S Tatranom obsadil v najvyššej súťaži dve medailové priečky a iba tesne mu ušiel titul majstra republiky v roku 1971, keď s tímom košických strojárov obsadil pod vedením Jozefa Vengloša vo federálnej lige druhú priečku. V najvyššej súťaži odohral celkovo 282 zápasov a strelil 7 gólov. Darilo sa mu i v národnom tíme, ktorého dres s prestávkami obliekal v rokoch 1960 – 1970. Má doma striebro z majstrovstiev sveta v Čile a medzi vrcholy jeho kariéry patrí zápas v drese výberu Európy v roku 1964. S reprezentáciou sa rozlúčil s kapitánskou páskou na ruke v zápase kvalifikácie na Majstrovstvách Európy 1972 proti Fínsku. Svojím herným majstrovstvom si vyslúžil prívlastok šprintér v kopačkách, či kráľ vzdušných súbojov. Je držiteľom ceny fair play Ivana Chodáka. Jozef Bomba zomrel 27. 10. roku 2005.
Rudolf Forrai
Vodný slalomRudolf Forrai, oficiálne vyhlásený za Osobnosť storočia košickej kanoistiky, sa narodil v Košiciach v roku 1957. Vodák odchovaný Hornádom prežil svoje najúspešnejšie roky v armádnej Dukle, najskôr v Brandýse nad Labem, neskôr v Prahe. Jeho talent bol neprehliadnuteľný už v roku 1974, keď sa stal dvojnásobným majstrom Československa v kategórii C 1 starších dorastencov v slalome i zjazde. I tento úspech mu zaručil neskoršie zaradenie v armádnom stredisku a vojakom sa za to odvďačil dvoma titulmi majstra Československa v slalome v rokoch 1980 a 1982, ktoré mu otvorili miesto do reprezentačného výberu. Rudolf Forrai sa tak stal prvým odchovancom nielen košickej, ale celej východoslovenskej kanoistiky, ktorý štartoval na seniorských majstrovstvách sveta. Na svetovom šampionáte 1981 vo Walese skončil napriek medailovým očakávaniam v zjazde na 11. mieste a iba slabou náplasťou bolo 6. miesto v hliadkach. O dva roky neskôr v Talianskom Merane sa situácia opakovala, keď mu opäť patrila priečka na začiatku druhej desiatky. Na divokú vodu v Merane však nemá zlé spomienky – ešte pred svetovým šampionátom tu vyhral najznámejší vodácky maratón v Európe. Po skončení kariéry dostal príležitosť trénovať talenty v Prahe, ale ťahalo ho to domov. Kanoistika využila jeho skúsenosti a v rokoch 2000 – 2004 mu zverila funkciu viceprezidenta Slovenského zväzu kanoistiky na divokých vodách. Žiaľ, ani z tejto funkcie sa mu nepodarilo presadiť svoj sen, ktorým bola výstavbu umelého kanálu v Košiciach.
Alexander Prokopp / In Memoriam
Športová streľbaAlexander (Sándor) Prokopp sa narodil v Košiciach 7. mája 1887 a vo svojom rodisku žil do 12 rokov. Potom sa jeho rodina presťahovala do Budapešti, kde vyštudoval na Pázmányovej univerzite a získal titul doktora práv. Streľbe sa začal venovať až v hlavnom meste vtedajšieho Uhorska a už ako 21-ročný debutoval v roku 1908 na olympiáde v Londýne. Súťažil v ľubovoľnej zbrani na 300 m, no tu sa ešte nepresadil a obsadil až 43. miesto. Pred OH 1912 v Štokholme v pôvodnej nominácii Uhorska nefiguroval. Napokon dostal možnosť štartovať na vlastné náklady. Túto šancu dokonale využil a spôsobil doslova senzáciu, keď triumfoval v konkurencii 91 súťažiacich v streľbe z vojenskej pušky na 300 m. Výkonom 97 bodov zo 100 možných odsunul na druhú priečku neskoršieho päťnásobného olympijského šampióna Osburna z USA. Ďalšiu športovú kariéru Alexandra Prokoppa prerušila prvá svetová vojna. Po jej skončení sa venoval aj funkcionárskej práci v streleckom športe. Svoju olympijskú kariéru ukončil v 37 rokoch už ako reprezentant povojnového Maďarska na OH 1924 v Paríži. Sándor Prokopp je vôbec prvým olympijským víťazom narodeným v Košiciach. Po ňom sa to už podarilo iba futbalistovi Stanislavovi Semanovi, ktorý vybojoval zlato v Moskve v roku 1980. Sándor Prokopp zomrel 4. novembra 1964 v Budapešti, kde mu po smrti postavili v olympijskom parku i dôstojný pamätník.
Juraj Skála
PlávanieJuraj Skála sa narodil 24. marca 1948 v Košiciach. K vode mal veľmi blízko a to doslova, keďže s rodičmi býval na Rooseveltovej ulici, odkiaľ to bolo na staré „čeháčko" čo by kameňom dohodil. V rokoch 1959 – 1969 sa aktívne venoval plávaniu v oddiele Jednoty a ČH Košice. Po istej odmlke a absolvovaní Elektrotechnickej fakulty v Košiciach sa k plávaniu vrátil v pozícii trénera. Postupne sa venoval mládeži v ČH Košice, následne ŠKP Košice a v rokoch 1983 – 2009 trénoval plavcov na Športovom gymnáziu v Košiciach. V roku 1991 ukončil diaľkové štúdium trénera prvej triedy na FTVŠ v Bratislave. Medzi jeho najúspešnejšiu zverenkyňu patrí Zuzana Mimovičová, účastníčka a medailistka z viacerých medzinárodných súťaží a držiteľka niekoľkých slovenských rekordov. Juraj Skála je oprávnene považovaný za jedného z nestorov košického plávania, za človeka, ktorý i v neľahkých podmienkach dlhé roky odovzdával svoje poznatky a nadšenie stovkám mladých ľudí v tomto meste.