ŠOK | Laureáti 2020 | LEGENDA

Futbalista VSS Košice, rodák z Michaloviec, bol dresu žlto modrých verný od roku 1967 dlhých 14 sezón. Spolu s Pollákom a Štafurom vytvorili nenapodobiteľnú záložnú trojicu, ktorá bola vo svojom období považovaná za najlepšiu v Československu. Pod vedením legendárneho trénera Jozefa Vengloša si v sezóne 1970/71 spolu s tímom vybojoval druhé miesto vo vtedajšej federálnej lige a na svojom konte má i dve víťazstvá v Slovenskom pohári. V najvyššej domácej súťaži odohral 313 stretnutí a strelil celkovo 59 gólov. Jeho kariéra bola spätá s obdobím významných úspechov národného tímu, ktorý v roku 1976 dobyl titul majstrov Európy. Presadiť sa v tak obrovskej konkurencii nebolo preto vonkoncom jednoduché. Za Československú reprezentáciu odohral dva zápasy a viackrát nastúpil i za juniorský tím. Po skončení hráčskej kariéry trénoval viacero mužstiev, medzi nimi i to, v ktorom hrával i keď už pod zmeneným názvov ZŤS a neskôr 1.FC Košice. S Humenným získal v roku 1996 Slovenský pohár a niekoľko rokov pôsobil trénersky aj v Kuvajte.

S futbalom začínal v rodných Pavlovciach nad Úhom aby sa cez klub v Strážskom dostal vďaka presvedčivým výkonom v roku 1969 do A mužstva VSS Košice. Odohral v ňom desať sezón a aj keď nebol vyhlásený strelec, pripísal si v 251 zápasoch i 26 ligových gólov. Spolu s Jaroslavom Pollákom a Andrejom Daňkom vytvorili vynikajúcu záložnú trojicu, ktorá v tých rokoch patrila k najlepším v celej federálnej lige. Hneď v druhej sezóne, na jar roku 1971, sa dočkal i najvýraznejšieho klubového úspechu svojej kariéry, ktorým bolo druhé miesto v ligovej súťaži hneď za majstrovskou Trnavou. Napriek mimoriadnej konkurencii, ktorá vládla v 70-tych rokov v československom futbale vyslúžil si v roku 1973 pozvánku do reprezentačného mužstva, v ktorého drese odohral kvalifikačný zápas majstrovstiev sveta proti Dánsku. Po skončení aktívnej hráčskej dráhy sa venoval trénerskému povolaniu a pôsobil istý čas i ako asistent pri slovenskej reprezentácii do 21 rokov.

Rodák z Poľova pri Košiciach sa už v úvode svojej atletickej kariéry presadzoval i na medzinárodnom fóre, keď ako 19 ročný štartoval vo finále juniorských majstrovstiev Európy v behu na 5 000 m. Na MMM debutoval v roku 1980 siedmym miestom aby už o tri roky neskôr zvíťazil časom 2:16:52 a stal sa tak po Karolovi Hallovi iba druhým Košičanom na najvyššom stupienku Medzinárodného maratónu mieru. Darilo sa mu aj v ďalších sezónach, keď si v holandskom mestečku Maasluis neďaleko Rotterdamu vytvoril nový osobný rekord 2:14:14 a v roku 1985 reprezentoval Československo na premiérovom ročníku Svetového pohára v japonskej Hirošime. Vyvrcholením kariéry Františka Višnického bolo jeho druhé víťazstvo na MMM v roku 1986 v silnej domácej, nemeckej i britskej konkurencii. V doterajšej histórii je tak jediným slovenským bežcom s dvoma prvenstvami na najstaršom maratóne v Európe.