ŠOK | Laureáti 2019 | LEGENDA
Attila Boris / In Memoriam
ZápasenieAttila Boris sa narodil 16. januára 1934 v Košiciach, kde prežil detstvo i celý život. Už v mladom veku sa veľmi rýchlo skamarátil so športom, v každom odvetví dominoval. V dorasteneckom veku sa venoval nielen zápaseniu, ale i vzpieraniu, výborne hrával hokej, futbal či stolný tenis. V zápasení patril v mládežníckych kategóriách medzi najlepších, na domácich majstrovstvách sa pravidelne umiestňoval do 3. miesta a nosil aj reprezentačný dres. Keď v roku 1957 dostal od vtedajšieho režimu dištanc rozhodol sa pre dráhu trénera. Postupne si vypiplal borcov k svojmu obrazu a už v roku 1967 sa tešil so svojimi zverencami z Lokomotívy Košice z majstrovského titulu. V ďalších rokoch v silnej konkurencii vtedajšieho Československa pridali jeho zverenci do zbierky majstrovských titulov ešte sedem. Dnes by sme asi len ťažko hľadali takého zápasníckeho srdciara, akým bol Attila Boris. Pričinil sa o jeho veľké napredovanie, pretože práve on presadil tento olympijský šport do Strediska vrcholového športu, inicioval osamostatnenie I. ligy vo voľnom štýle od grécko-rímskeho zápasenia, mal najväčšiu zásluhu na postavení zápasníckej haly v Košiciach a je jedným zo spoluzakladateľov Olympijského klubu v Košiciach. Takmer 40 rokov sa venoval trénovaniu a zápasenie neopustil ani v čase podlomeného zdravia. Zomrel 4. augusta 2007 vo veku 73 rokov.
Roman Poláčik
Vodné pólo Roman Poláčik, vynikajúci československý a slovenský vodnopólový reprezentant, sa narodil 24. augusta 1963 v Piešťanoch, kde sa po prvýkrát dostal aj k mokrej lopte. Športový talent zdedil po otcovi, ktorý bol boxerom, i matke, ktorá hrávala hádzanú. Dobre stavaný center sa už v šestnástich stal členom prvoligového tímu a v Piešťanoch hral až do doby, kým neprišiel čas rukovať. A to bola príležitosť pre košickú Červenú hviezdu, aby 18 ročného juniorského reprezentanta získala do svojich služieb. Do Košíc prišiel v čase, keď tu pod taktovkou trénera Ladislava Bottlika hrávali takí hráči ako Kula, Jaška, Dabrovský, Salona, Bačík či Vidumanský. Najväčšie úspechy dosiahol Roman Poláčik práve na klubovej úrovni. V ôsmich krajinách získal dovedna 13 majstrovských titulov. Päť československých s ČH Košice, dva slovenské so Sláviou UK Bratislava a s NCHZ Nováky a po jednom aj v Budapešti , Neapole, Splite, Linzi, La Vallette a tiež v iránskom Gaisarahane. V roku 1999 sa v tíme POŠK Split tešil aj z najcennejšej klubovej trofeje po víťazstve v Lige majstrov. Darilo sa mu však i v reprezentačnej čiapke, keď počas svojej 20 ročnej kariéry reprezentoval na OH 1992 v Barcelone, na dvoch svetových i na viacerých európskych šampionátoch. Hráčsku kariéru ukončil vo veku 46 rokov aby neskôr pôsobil ako hlavný tréner pri reprezentačnom tíme Slovenska i vo viacerých zahraničných kluboch. I preto je Roman Poláčik právom označovaný za najúspešnejšieho hráča v histórii slovenského vodného póla.
Juraj Žuffa
Basketbal Košičan Juraj Žuffa sa narodil 2. septembra 1959. Hráčske začiatky tohto 193 cm vysokého rozohrávača či krídelníka sú spojené s klubom VŠT Košice, kde pôsobil v rokoch 1977-1979. Tu zažil jednu z pozitívnych vĺn košického mužského basketbalu, keď vďaka hosťujúcemu matadorovi Zídkovi a práve benjamínkovi Žuffovi praskala často stará športová hala pri ligových stretnutiach vo švíkoch. Neskôr vystriedal kluby v Prahe, Bratislave, Pardubiciach, cyperskom Limasole i Trenčíne. So Sláviou Praha i Interom Bratislava sa mu podarilo získať tituly majstra Československa. Nemalé úspechy žal i v reprezentácii. V rokoch 1979 – 1988 hral postupne na Majstrovstvách sveta v Kolumbii, štyrikrát na majstrovstvách Európy, z ktorých si odniesol dva cenné kovy – bronz z Prahy 1981 a striebro zo Stuttgartu 1985. Dvakrát, v rokoch 1985 a 1986, ho vyhlásili za najlepšieho basketbalistu Slovenska. Trénerom sa stal už ako hráč MBK Trenčín, neskôr ním bol v českom Kuníne, Ústí nad Labem i na Cypre. V rokoch 2004 – 2006 pôsobil aj ako viceprezident Slovenskej Basketbalovej Asociácie.