ŠOK | Laureáti 2015 | LEGENDA
František Kunzo
FutbalRodák zo Spiša strávil najväčšiu časť ligovej futbalovej kariéry v kluboch Dukla Banská Bystrica a Lokomotíva Košice. Tento rýchly a nekompromisný obranca patrí spolu s brankárom Stanislavom Semanom medzi jediných dvoch slovenských olympijských víťazov v kolektívnom športe. František Kunzo bol členom tímu, ktorý si vybojoval v kvalifikácii postup na olympijské hry v Moskve. Na samotnom záverečnom turnaji nastúpil v štyroch zápasoch a po finálovom víťazstve nad tímom NDR získal zlatú olympijskú medailu. V domácej lige odohral 191 zápasov, pričom v drese Lokomotívy Košice nastúpil v rokoch 1983–1986 v 80 zápasoch a v závere kariéry pôsobil ešte istý čas v Rakúsku. Svoju lásku k futbalu potvrdil aj účinkovaním v našich nižších súťažiach, keď kopačky zavesil definitívne na klinec až vo veku 54 rokov. V jeho šľapajach išli všetci traja synovia, ktorí hrávali futbal vo viacerých kluboch doma i v zahraničí.
Katarína Lokšová – Ráczová
Šerm Prvé kroky šermiarskej školy absolvovala v Košiciach ako trinásťročná s trénerom Samuelom Pačenovským. Neskôr počas kariéry získala celkovo 13 titulov majsterky Československa i mnohé medzinárodné úspechy. Štvrté miesto na majstrovstvách sveta v Göteborgu 1973, víťazstvo v silnej konkurencii svetových fleuretistiek na letnej univerziáde v Sofii 1977 i prvenstvo na najkvalitnejšie obsadzovanom šermiarskom turnaji v Turíne 1978. V tom istom roku na majstrovstvách sveta v Hamburgu získala v šerme fleuretom striebornú medailu. Na olympijských hrách štartovala trikrát. V Mníchove skončila na jedenástom mieste, v Montreale sa prebojovala do semifinále a v Moskve bola siedma. V súčasnosti sa angažuje v domácom a európskom hnutí fair play. V rokoch 1993-2002 pôsobila ako predsedníčka Klubu fair play SOV, od roku 1999 je národnou veľvyslankyňou pre šport, toleranciu a fair play Rady Európy. Od roku 2000 je tiež členkou Výkonného výboru európskeho hnutia fair play.
Jaroslav Pollák
Futbal Bol veľkým talentom, keď už ako 18 ročný nastúpil v drese VSS Košice na svoj prvý ligový zápas. Napokon ich počas kariéry v najvyššej domácej súťaži odohral celkom 418. K nim pridal i 49 zápasov v Československej reprezentácii, keď debutoval v roku 1968 v zápase proti Brazílii. Jeho najslávnejšou érou bola určite úspešná kvalifikácia a potom i celkový triumf na majstrovstvách Európy v Belehrade v roku 1976. Jaroslav Pollák si zahral i na majstrovstvách sveta v Mexiku 1970 a má aj bronzovú medailu z majstrovstiev Európy 1980. Spolu s Ondrejom Daňkom a Jozefom Štafurom vytvorili v 70-tych rokoch v mužstve VSS Košice skvelú záložnú trojicu. S týmto tímom si vybojoval v sezóne 1970/1971 druhé miesto v ligovej súťaži. Neskôr hral aj v Sparte Praha a Austrii Salzburg. Po skončení kariéry pôsobil na funkcionárskom poli v klube VSS Košice a neskôr 1. FC Košice.
Jozef Psotka / In Memoriam
Horolezectvo Jozef Psotka, prezývaný aj Juzek, sa narodil 12. februára 1934 v Košiciach. Maturitu oslávil výstupom na západnú stenu Lomnického štítu tzv. Hokejku. V Košiciach začal študovať na Vysokej škole technickej (VŠT) a v tomto období sa podieľal aj na vzniku horolezeckého oddielu TJ Slávia VŠT Košice. Po odchode do Bratislavy sa stal členom horolezeckého spolku IAMES. V roku 1971 bol kľúčovým členom československej himalájskej expedície na Nanga Parbat, v rokoch 1973 a 1976 na Makalu a v roku 1981 na Kančendžongu. Na jej vrchol, tretí najvyšší štít zeme, vystúpil tzv. japonskou cestou bez kyslíkového prístroja spoločne s Ľudovítom Záhoranským. Na jeseň 1984 odišiel s výpravou do Nepálu s cieľom zdolať Mount Everest a zavŕšiť úspešnú bilanciu československých horolezcov. Vrcholová trojica Zoltán Demján, Jozef Psotka a šerpa Ang Rit vystúpila na najvyššiu osemtisícovku bez kyslíkových prístrojov, keď ich záverečný útok na vrchol trval 8 hodín a 30 minút. Po krátkom pobyte na "streche sveta" sa vydali na vyčerpávajúci zostup, počas ktorého Jozef Psotka 16. októbra 1984 zahynul.